Bakteriálna meningitída je najzávažnejšia forma meningitídy. Môže viesť k smrti alebo trvalému poškodeniu zdravia. Ide o núdzový stav, ktorý si vždy vyžaduje lekárku pomoc.
Meningitída zasahuje blany obaľujúce mozog a miechu, ktoré spolu s cerebrospinálnou tekutinou chránia centrálny nervový systém.
V roku 2006 dosiahla bakteriálna meningitída mieru úmrtnosti až 34%. Z tých pacientov, ktorí ju prežili, až polovica mala trvalé následky.
Toto ochorenie môže vyvolať niekoľko typov baktérií streptokokov skupiny B, najčastejšie je to Streptokok pneumoniae.
Iné druhy meningitídy zahŕňajú virálne, parazitálne, fungálne a tiež neinfekčné formy. Ako sme však už uviedli, bakteriálne infekcie mávajú najťažší priebeh.
Všetko, čo by ste o meningitíde mali vedieť
Každý rok sa v USA vyskytne okolo 4100 prípadov bakteriálnej meningitídy, z ktorých býva 500 smrteľných. V prepočte na Slovensko je to okolo 700 celkových prípadov ročne, z toho 80 smrteľných.
V najväčšom riziku sú novorodenci, batoľatá a malé deti. Ochorenie sa ľahko šíri v miestach, kde sa zdržiava veľa ľudí, ako sú verejné priestranstvá či školy.
Každé podozrenie na bakteriálnu meningitídu si vyžaduje okamžitú lekársku pozornosť, pretože ochorenie má veľmi rýchly priebeh. Záleží na každej hodine či niekedy dokonca minútach, aby sa predišlo tragickým koncom.
Meningitídu môžu vyvolať nasledovné baktérie:
- Haemophilus influenzae (H. influenzae) typ B (Hib)
- Neisseria meningitides (N. meningitides)
- Streptococcus pneumoniae (S. pneumonia)
- Listeria monocytogenes (L. Monocytogenes)
- Streptococcus, skupina B
Iný kmeň baktérií zvyčajne postihuje rôzne vekové skupiny ľudí. Šíria sa kvapôčkovou infekciou, kýchaním, slinami alebo kontaminovanými potravinami.
Streptokoky skupiny B sa môžu prenášať aj z matky na plod.
Niektorí ľudia sú prenášačmi uvedených baktérií, no sami neochorejú. Ak človek býva s prenášačom v jednom dome alebo sa zdržiava v jeho blízkosti, výrazne potom vrastá riziko infekcie.
Príznaky meningitídy
Skoré rozpoznanie príznakov je u meningitídy nesmierne dôležité, lebo sa neraz hrá doslova o čas. Problémom tiež býva, že sa tieto príznaky podobajú na iné ochorenia.
Príznaky sa môžu objaviť náhle, ale aj postupne v priebehu niekoľkých dní. Inkubačná doba je zvyčajne 3 až 7 dní po nakazení sa.
Medzi jej typické skoré príznaky patria:
- nevoľnosti a zvracanie
- horúčka
- bolesti hlavy a stuhnutý krk
- studené ruky a nohy
- bolesti svalov
- citlivosť na svetlo
- pocity zmätenia
- škvrnitá pokožka
- v niektorých prípadoch vyrážky, ktoré pod tlakom nemiznú
Medzi typické neskoršie príznaky patria:
- odmietanie stravy
- podráždenosť
- u detí nadmerný plač a vysokofrekvenčný krik
- rýchle dýchanie
- stuhnutosť s trhavými pohybmi
- strata sfarbenia pokožky, bledosť
- opuchnutá frontanela (spojivová časť lebečných kostí na vrchole hlavy u detí)
Domáci test na meningitídu so skleneným pohárom
Vyrážky na pokožke pri meningitíde vznikajú vtedy, keď krv presakuje do tkanív pod pokožkou.
Môže sa to začať ako zopár malých bodiek na ktorejkoľvek časti tela, potom sa rýchlo šíria a vyzerajú ako čerstvé škrabance.
Pri teste so skleneným pohári postupujte nasledovne:
1. Pritlačte stranu pohára na pokožku s vyrážkami (viď úvodný obrázok).
2. Ak vyrážky zmiznú alebo zmenia pod tlakom farbu, potom zrejme nejde o meningitídu.
3. Ak však vyrážky nemenia farbu a nemiznú, potom by ste mali okamžite kontaktovať lekára.
V prípade, že si nie ste istí, aj vtedy pre istotu vyhľadajte lekársku pomoc.
Liečba a prevencia meningitídy
Liečba meningitídy vždy patrí do rúk lekárom. Zvyčajne zahŕňa antibiotiká, kortikosteroidy, lieky na utíšenie horúčky a bolesti (napríklad paracetamol) a lieky proti kŕčom.
Treba tiež sa snažiť o adekvátnu hydratáciu tela.
Niekedy sa používa aj kyslíková terapia, aby sa uľahčilo dýchanie. Lekári tiež monitorujú úroveň krvného cukru, sodíka a ďalších dôležitých látok.
Na predchádzanie šírenia baktérií spôsobujúcich meningitídu je dôležité dodržiavať zásady osobnej hygieny ako je umývanie si rúk, kýchanie so zakrytými ústami či izolácia pacienta.
V prípade, že je na ňu podozrenie u detí, vždy vyhľadajte lekársku pomoc, nesnažte sa ju liečiť sami doma.