Nedávna štúdia publikovaná Inštitútom práce v austrálskom Melbourne ukázala, že ľudia nad 40 rokov by nemali pracovať viac ako 3 dni v týždni.
Uvedená štúdia zahŕňala 3500 mužov a žien, u ktorých výskumníci skúmali ich pracovné zvyklosti a ako vplývajú na ich kognitívne funkcie.
Prvá časť testov sa sústredila na meranie funkcií mozgu ako sú pamäť, logické zdôvodňovanie a abstrakné myslenie.
Druhá časť sa potom zamerala ma skúmanie ich vedomostí.
Čo zistili vedci
Vedci došli k záveru, že výkon mozgu bol u účastníkov štúdie najvyšší vtedy, ak pracovali zhruba 25 hodín týždenne. Zhruba to zodpovedá 3 dňom s 8 hodinovým pracovným časom.
Pri práci 45 hodín týždenne sa výkonnosť účastníkov znížila, pretože vtedy už nastupoval účinok stresu a únavy.
Podľa jedného z troch autorov štúdie, Colina McKenzie, profesora na Keio Univerzite, úroveň intelektuálnej stimulácie, ktorú poskytuje práca, závisí práve na počte odpracovaných hodín.
Práca sa tak stáva tak dvojsečný meč.
Najprv stimuluje aktivitu mozgu, no po prekročení určitej hranice dochádza k stresu a únave. To má potom na kognitívne funkcie priam zničujúci účinok.
Ako pracovný čas vplýva na ľudí v strednom a pokročilejšom veku
Okrem už uvedeného vplyvu na mozog má počet odpracovaných hodín vplyv aj na udržovanie si mentálnej sviežosti u ľudí v strednom a pokročilejšom veku.
Ako uvádza McKenzie, práca v objeme 40 hodín týždenne, čo je klasická pracovná doba, má na mozog síce lepší vplyv ako žiadna práca, no nedosahuje sa pri nej maximálny efekt práce na mentálnu stimuláciu.
Vplyv odpracovaných hodín na mozgové funkcie bude zrejme odlišný v jednotlivých krajinách.
Na mozog totiž vplývajú aj ďalšie faktory, ako sú druh práce (manuálna verzus duševná), intenzita jej vplyvu na mozog, aktivity po práci a podobne.
Záver
Aby sme to zosumarizovali – práca na klasický plný úväzok pre ľudí nad 40 rokov má na nich a ich mozgové funkcie negatívny vplyv.
Je síce lepšia, ako nepracovať vôbec, no výrazne horšia, ako pri ideálnych 25 hodinách za týždeň.
