Počuli ste už niekedy príslovie, že „človek je len tak dobrý ako jeho náradie“? Neplatilo to nikdy lepšie než v prípade kuchynského riadu.
Zvyčajne sa nadmieru zamýšľate nad tým, aké potraviny budete variť a či sú zdravé, no už málo nad tým, v čom ich budete variť.
Bez ohľadu na to, koľko bio potravín nakúpite alebo koľko zdravých receptov použijete, aj to najlepšie jedlo sa môže nevedomky zmeniť na jed v nesprávnych hrncoch či panviciach.
Škodlivé hrnce a panvice
Kuchynské nádoby existujú v rôznych tvaroch a veľkostiach. Nelíšia sa však len týmito vonkajšími znakmi, ale aj ich vplyvom na vlastnosti potravín.
Rozumieť tomu, ako ovplyvňujú kompozíciu jedla, je dôležitou lekciou, ktorú by sa mal naučiť každý zodpovedný kuchár.
Navyše, používanie nesprávneho kuchynského riadu nielen zmení chuťové vlastnosti jedla, ale môže mať katastrofálne následky na vaše zdravie.
Poďme sa teraz bližšie pozrieť na to, akým panviciam a hrncom by ste sa mali vyhýbať.
1. Keramické hrnce a panvice
Keramické kuchynské nádoby budia síce pekný estetický dojem, no taktiež prepúšťajú do vášho jedla toxíny.
Sú vyrobené z rôznych druhov kovu, ktorý je potom ešte obalený do syntetických polymérov. Tie sú však mäkšie než kovy a vydržia zvyčajne kratšie ako 1 rok.
Opakované zohrievanie v nich potom urýchľuje koróziu a výskyt rýh.
Keď sa to stane, z povrchu sa začne do jedla uvoľňovať olovo, ktoré je pridávané do týchto náterov preto, aby zvýšilo ich odolnosť na nárazy a tiež preto, že poskytuje farebnú uniformitu.
Množstvo unikaného olova závisí od druhu výrobcu, avšak pre ľudské telo sú škodlivé už aj pomerne malé dávky olova.
2. Hliníkové hrnce a panvice
Hliníkové nádoby boli súčasťou našich kuchýň už po celé desaťročia, počas ktorých nám nevedomky spôsobovali zdravotné problémy.
V dnešnej dobe sú už síce hliníkové hrnce pokrývané ochranou vrstvou, no tieto výstelky sa postupom času opotrebovávajú a umožňujú hliníku unikať do nášho jedla.
Hliníkový riad je síce lacnejší, no škody na vašom zdraví za to naozaj nestoja. Keď sa hliník dostane do vášho tela, akumuluje sa v mozgu, nervoch, srdci, pľúcach a kostiach.
Najničivejšie účinky má hliník na nervové bunky a vedie k ochoreniam ako Alzheimerova a Parkinsonova choroba, k skleróze multiplex, demencii a ďalším poškodeniam celého nervového systému.
Ak teda chcete ušetriť peniaze, šetrite ich niekde inde, no nikdy nie na hrncoch a panviciach, v ktorých varíte.
3. Medené hrnce a panvice
Mnohí ľudia obľubujú medené kuchynské riady, pretože dobre vedú teplo, čo umožňuje rýchle a rovnomerné varenie.
Za svoju pohodlnosť si však pýtajú aj svoju cenu.
Kúsočky odhalenej medi a toxický nikel z ochranného povlaku sa rýchlo uvoľňujú do jedla a spôsobujú rôzne druhy alergií.
Navyše, vystavenie tela veľkým dávkam medi znižuje hladinu zinku a oslabuje tak imunitný systém, narúša činnosť viacerých orgánov a tiež poškodzuje štítnu žľazu.
Medi sa preto ako materiálu pre vaše hrnce a panvice radšej vyhýbajte.
4. Teflónové hrnce a panvice
O škodlivosti teflónových panvíc a hrncov ste už určite počuli, no pre istotu ich tu uvádzame tiež, aby sa na ne náhodou nepozabudlo.
Problém teflónu je to, že ak sa zahreje nad určitú teplotu, začne do jedla uvoľňovať silné karcinogénny.
Stačí tak aj malá nepozornosť a môžu vážne poškodiť zdravie vašej rodiny.
Zdravé alternatívy hrncov a panvíc
Teraz sa vám zrejme natíska otázka, že teda aké hrnce a panvice používať?
Máme pre vás dobrú správu. Existujú aj zdravé varianty a tými sú:
- Liatinové – majú podobné vlastnosti proti prilepeniu sa potravín ako teflónové. Dajú sa vkladať aj do rúry alebo na gril. Je potrebné sa však o nich pravidelne starať a natierať ich jedlým olejom.
- Nerezové z nehrdzavejúcej ocele – dobre vyzerajú, sú sčasti nelepiace, ľahšie ako liatinové, odolné voči škrabancom alebo lúpaniu povlaku (keďže žiaden nemajú) a vydržia veľmi dlho.
- Sklenené – podobne ako nerezové, tvrdé sklo je trvácny materiál, ktorý nehrdzavie a do jedla neprepúšťa takmer nič.
Je potrebné si priznať, že každý druh panvíc a hrncov vo väčšej či menšej miere bude uvoľňovať do jedla nejaké tie látky.
Cieľom je však toto prepúšťanie minimalizovať alebo obmedziť na látky, ktoré telu neškodia – napríklad malé množstva železa je oproti medi alebo olovu neškodné.
